Vieš prečo snívaš?

Všetci vedia, že spánok je dôležitý. Koľko ľudí sa však pýtalo otázku: prečo snívame? Majú sny vôbec nejakú funkciu? Našťastie existujú takí, ktorí sa tejto téme venujú v serióznych výskumoch. Skôr než si priblížime stručný prehľad výsledkov (prevažne z oblasti neurovedy), budem musieť snívanie zaradiť do širšieho kontextu.

Predstavme si myseľ ako pracuje v rámci širokej spojitej škály funkcií vedomia. Na jednom konci tejto škály je sústredený bdelý stav a na druhom snívanie. Pre bdelý stav je typické myslenie zamerané na cieľ, priamočiare, logickejšie (ako napríklad počítanie, písanie či streľba do terča). Z neho možno plynulo prejsť do stavu bdelého snenia, kedy sú myšlienky spájané voľnejšie, a nereagujú len priamo na vonkajšie podnety no vedomie je stále prítomné. A opačný koniec tejto škály predstavuje snívanie, keď je myslenie menej sústredené, s väčšou obraznosťou a voľnejším spájaním myšlienok.

Snívanie je skrátka jedným z prejavov mysle, no funguje za iných podmienok. Ukážeme si, že má nezanedbateľnú úlohu. Skúmanie mozgu počas spánku ukazuje, že sa typicky striedajú dve fázy: REM a NREM, pričom so snívaním sa spája práve REM fáza. Tá je nazvaná podľa charakteristického pohybu očí pod zatvorenými viečkami. Typická je paralýza svalov a oproti NREM fáze aj aktívnejší mozog, srdce a vyšší tlak. Nie je až tak prekvapivé, že sa veľká väčšina snívania odohráva práve počas REM fázy. Spolu s ľuďmi snívajú aj niektoré cicavce, a keďže ostatné živočíchy spia v stave, ktorý sa podobá NREM fáze, existuje teória, ktorá hovorí, že podobne ako vedomie, aj snívanie môže byť produktom evolúcie. To znamená, že ľudská NREM fáza spánku by mohla byť dedičstvom predchádzajúcich vývojových foriem a REM sa nám vyvinulo neskôr.

 

Napriek tomu, že mávame bežne počas spánku niekoľko snových fáz, väčšinu snov si nepamätáme. Niektorí ľudia si ich pamätajú len veľmi málo. Všetko závisí od situácie a od faktu, že pamäť počas spánku funguje inak. Tieto aktivity, hoc často nevedomé, sú dobre zaznamenané. Empirické skúmania mozgu priniesli množstvo zaujímavých informácií, na základe ktorých rozumieme aj snívaniu a tomu, čo sa počas jeho priebehu s nami deje.

 

Vývin a údržba

Keď sa človek narodí, postupne získava zmyslové informácie z vonkajšieho prostredia. Ide o vonkajšiu stimuláciu, ktorá je potrebná na to, aby sa správne vyvinul mozog. Viaceré výskumy však ukazujú, že samotná vonkajšia stimulácia nestačí. Skúmali sa ľudia a aj zvieratá s depriváciou REM fázy a odhalili sa abnormality vo vývine mozgu, správania, časté boli najmä poruchy zraku.

Je teda potrebná vnútorná stimulácia mozgu, akou je aj snívanie. Nevyvinutý mozog má totiž príliš veľa neurónov a ich prepojení. Potrebujeme funkčné neurónové prepojenia. Snívanie oživuje širšiu sieť neurónov, čím nervovému tkanivu pomáha vhodne rásť a neskôr u dospelého človeka funguje ako údržba. Je to podobné ako u svalov. Potrebujeme sa hýbať na to, aby sme sa správne vyvinuli. Snívanie takpovediac precvičuje také oblasti, na ktoré by inak zostali neaktívne.

Je teda iba logické, že sa odhalilo väčšie zastúpenie snov u detí. Tým viac snívania, čím mladší je človek. U dospelých však táto funkcia nezaniká, ale funguje ako sebaúdržba.  Opravuje funkčné spojenia medzi mozgovými bunkami. Existujú evidencie toho, ako sa náš mozog prispôsobuje svojím potrebám. U senilných ľudí sa zistilo zvýšenie REM fázy, podobne aj v prípade, keď je mozog zasiahnutý otravou (snaží sa opraviť poškodenie). Podobne aj u ľudí, ktorí majú nedostatok snívania. Mozog na to reaguje tak, že sa snaží navodiť väčší podiel REM fázy.

 

Pamäť alebo radšej sa na to vyspi

Potkany, ktoré cez deň cestovali bludiskom o tom v noci snívali. Ich mozog počas spánku aktivoval presne tie neurónové spojenia, ktoré predtým pracovali počas ich cesty bludiskom.

Nie je prekvapivé, že spánok je nevyhnutný pre správne fungovanie pamäti. Snívanie však tiež zohráva dôležitú úlohu. Existujú ďalšie experimentálne výskumy, ktoré ukazujú, že potom, čo sa naučíme niečo nové, sa nám výrazne zvýši podiel REM fázy. A naopak, v prípade jej deprivácie sa zhoršuje ukladanie pamäti. Rušenie REM fázy v spánku blokuje schopnosť učenia, zatiaľ čo pri NREM to neplatí. Ďalšou črtou je prehrávanie spomienok z bdelého stavu. Tie sa zapamätávajú, triedia, spájajú so starými spomienkami a dávajú do nových súvislostí.

 

Emócie a liečenie

Rozštiepila sa hora. Obrovská hora sa rozlomila na dva kusy. Bolo treba urobiť opatrenia a postarať sa o to.

Kráčam obrovským parkom. Obrovský strom padol, možno dutý strom. Niekto mi hovorí ako ho videl padnúť. Potom sa to stane znovu predo mnou. Pristúpim bližšie, vidím ako sa strom trochu trasie. Utekám preč, potom utekám naspať k nemu. Vidím ho znovu padať.

Takéto sny zaznamenal 40 ročný muž, ktorého milovaná matka zomrela pár týždňov predtým.

Pre každý sen sú charakteristické najmä dve veci: Odohrávajú sa z pozície prvej osoby (ja) a ich súčasťou je silné emočné zapojenie. Z tohto dôvodu možno predpokladať, že ich úlohou je aj pomoc človeku vyrovnávať sa so zmätkom, ktorý každodenne zažíva. Sny posilňujú našu identitu tým, že prerozprávajú naše príbehy. Fungujú navyše protistresovo, lebo sú uvoľnené a umožňujú nám ľahšie nahliadnuť na naše problémy. Môžeme v nich skúšať rôzne riešenia bez akýchkoľvek dôsledkov na reálny život. Skúmania emócii respondentov, ktorí snívali, vykazujú zlepšenie nálady. Zaujímavosťou je tiež fakt, že väčšina snov sa viaže skôr na negatívne emócie.

Sny dokážu pretvoriť emócie do vizuálnych metafor, ktoré sú zrozumiteľnejšie a dá sa s nimi jednoduchšie vyrovnať. Toto platí najmä u traumatizovaných jedincov, pre ktorých je náročné priamo nahliadnuť na svoje skúsenosti. Často zaznamenávajú sny, v ktorých sa objavujú obrazy ako spadnutie stromu, uragán a najmä prílivová vlna. Neskrotné prírodné sily, ktoré reprezentujú traumatické udalosti, ktoré často prichádzajú nečakane a s obrovským dopadom na život.

Obsah snov sa využíva aj v terapii. Zabudnime však na výkladové snáre, ktoré sú dobré prinajlepšom iba pre zábavu. Každý človek sníva svoje vlastné jedinečné symboly a ich vnútorný význam by sa dal pochopiť iba vzhľadom na celkový kontext.  Snívanie, podobne ako terapia, ponúka bezpečný priestor, v ktorom sa dá trauma rozobrať, prepojiť so starými aj novými skúsenosťami. Myseľ vytvára tieto širšie prepojenia v celej pamäti a v istom zmysle tak upokojuje emócie. Práve tak, ako obrazy rozštiepenej hory a spadnutého stromu v prípade vyššie uvedeného snu.

 

Simulácie

Práca na počítači, čítanie či počítanie sú bežnou súčasťou našich životov, ale sny, v ktorých robíme takéto činnosti sú veľmi výnimočné. Obsah našich snov predstavuje aktivity, ktoré v zásade nie sú veľmi odlišné od toho, čo mohli prežívať naši dávni predkovia. Existuje teória, ktorá nazerá na funkciu snov viac z evolučnej perspektívy. Špeciálne dôležité sú sny u zvierat, a to z biologického hľadiska, v otázke prežitia. Môžu snívať o tom kde sa dá nájsť potrava či skryť pred nepriateľom. Sny predstavujú akési simulácie, v ktorých sa môžu odohrávať rôzne nebezpečné situácie. Predstavme si predchodcu dnešných ľudí – lovca, ktorý sníva o tom, ako reaguje na útok divokej šelmy. Takéto sny sa podobajú na tréning, kedy sa človek zvnútorňuje s tým, ako zareaguje. Neskôr si to ani nemusí uvedomovať a v prípade reálnej hrozby koná automaticky, akoby to už zažil. Získava tak výhodu v boji o život. V dnešnej dobe už toľko nebojujeme o život, bojisko sa presunulo skôr do oblasti sociálnych interakcií, ktoré sú častým námetom snov.

 

Tvorivosť a nový pohľad na vec

Sny dokážu ponúknuť nové riešenia každodenným osobným problémom. Deje sa to preto, lebo umožňujú vytvorenie omnoho širších a náhodnejších prepojení než dokáže bdelá myseľ. Sme tiež oslobodení od sociálnych prekážok a sebakritických obmedzení. Ukazuje sa, že aktívne uvažovanie nad riešením problému pred spaním pomáha navodiť jeho prítomnosť v snívaní. Takéto sny sú však nevyspytateľné a aj keď mnohí tvrdia, že im sny pomohli vyriešiť problém či vnukli inšpiráciu, nad ich priebehom väčšinou nemáme kontrolu. (Výnimkou by boli lucidné sny.)

S tvorivosťou súvisí aj hra, ktorá predstavuje ďalšiu nezanedbateľnú funkciu snívania. Hra je zábavná, ale aj dôležitá. Vytvárame si vlastný svet s bezpečným prežívaním skúseností s rôznymi typmi aktivít a správania. Ako som už naznačil pri evolučnej funkcii, v snoch si môžeme vyskúšať rôzne typy hravých interakcií, čo nás pripravuje na budúce životné situácie.

 

Je zjavné, že jednotlivé funkcie snov spolu viac či menej súvisia, alebo vystupujú do popredia vzhľadom na konkrétne situácie. Teraz už vieme, aké sú dôležité. Nielen pre vývin, základné fungovanie, ale prispievajú zdravšiemu životu a efektívnejšiemu fungovaniu. Predstavujú tiež zaujímavú teoretickú tému, ktorá dokáže poskytnúť podnetné pohľady v otázkach vedomia, Ja, mysle a ďalších. Ak ukončím tento článok s prianím mnohých snov, verím, že nikoho neurazím.

 

Ja ho ale pre istotu ukončím krátkym zoznamom zdrojov pre tých bádavejších:

Hartmann, E. Dreams and Nightmares, The New Theory
Hobson, J.A. Dreaming: A Neurocognitive Approach. In: Consciousness and Cognition 3: 1-15
Hobson, J.A. Dreaming and the Brain: Toward a Cognitive Neuroscience of Consciouss States. In: Behavioral and Brain Sciences (2000) 23:6
Moorcroft, W.H. Understanding sleep and dreaming
Nir, Y., Tononi, G. Dreaming and the Brain: From Phenomenology to Neurophysiology. In: Trends in Cognitive Sciences Vol. 14 No. 2
Staunton, H. The Function of Dreaming. In: Reviews in the Neurosciences 12. 365-371

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *