So súkromným vlastníctvom na večné časy. Naozaj to nejde inak? (Časť 2.)

 

Príklady skryto či zjavne poukazujúce na kontroverznosť súkromného vlastníctva môžeme vidieť aj v našej bezprostrednej blízkosti. V stredoveku mali zásadný vplyv na využívanie krajiny šľachtici, dnes majú obrovskú moc developeri a iní veľkí investori. Ich vplyv je markantný predovšetkým vo väčších mestách, pričom typickým príkladom ich aktivity sú tzv. shopping parky, či po našom nákupné centrá.

(Toto je pokračovanie článku, ktorého prvú časť si môžete prečítať tu.)

Nákupné centrá: ilúzia verejného priestoru

Tieto luxusné chrámy konzumu síce slúžia (kúpyschopnej) verejnosti, ale z inštitucionálneho hľadiska sú jasným príkladom obrovskej moci kapitálu a súkromného vlastníctva. Nákupné centrá na Slovensku spolu zaberajú plochu viac ako 150 000 m2. Nebolo by možné využiť tieto pomerne veľké plochy inak? Naozaj potrebujeme toľko  „polusov“ a „euroveií“? Konkurencia nákupných centier na Slovensku je pritom rekordná, v regióne máme najväčšie plochy na tisíc obyvateľov.

Obyvatelia, ktorí bývajú v blízkosti nákupných centier sa často sťažujú na nárast hluku z osobnej i nákladnej dopravy, ktorá má nezanedbateľný vplyv na  znečistenie ovzdušia. Terčom kritiky je aj estetický problém, nie všetci sú nadšení z prítomnosti týchto obrov pod svojimi oknami.

Diskutabilný je i zdanlivo verejný charakter týchto betónovo-sklenených kolosov. Priestory nákupných centier sú vysoko exkluzívne. Avšak nielen tým, že ponúkajú exkluzívny tovar či služby, ale aj tým, že je pre nich typické tzv. exlusio, teda vylúčenie. Koho alebo čo nákupné centrá vylúčili z užívania? Žobráci, bezdomovci (i predavači Nota Bene), pouliční umelci a iní „vydedenci“ sú z užívania nákupných centier vylúčení. Exkluzívne práva na užívanie týchto priestorov majú výhradne zákazníci, ktorí však rozhodne nie sú pánmi týchto nákupných panstiev, aj keď marketingové slogany sa nás snažia presvedčiť o opaku. A čo tak občiansky aktivizmus ? Akcie politických či environmentálnych aktivistov sú taktiež vykázané „za brány chrámu“. Len ťažko si viem predstaviť, že by ma pri vstupe do nákupného centra vítali plagáty upozorňujúce na negatívne sociálne a ekologické dopady konvenčného odevného či potravinárskeho priemyslu.

Alternatívy, experimenty a zlepšováky

Príkladov, ktoré by poukázali na odvrátenú stránku nákupných centier by bolo zaiste viac. Otázka znie, čím by mohli byť shopping parky nahradené.  Naše mestá potrebujú viac parkov, ihrísk, športovísk a iných skutočne verejno-prospešných priestorov. Ideálne by bolo keby tieto priestory nielenže boli verejnosťou využívané, ale aby na  nich verejnosť či ešte lepšie lokálna komunita aktívne participovala. Prípadne nech ten verejný priestor prenajme mesto občianskemu združeniu. Nákupné  centrá mnohokrát vyrastajú na plochách, ktoré už pred tým boli zastavané. Tieto miesta asi nie je možné zmeniť na park či les. Ale čo tak ozeleniť betónové plochy založením mestskej komunitnej záhrady. Možno namietnete, že aj paradajky predsa potrebujú pôdu. To je pravda, ale veci sa dajú robiť aj inak. Inšpiratívny je v tejto súvislosti brnenský projekt Zahrada v pytli. Na pestovanie tu využívajú rôzne nádoby – napríklad vrecia či prepravky. Jedná sa o koncept mobilnej komunitnej záhrady, ktorú je možné v podstate kedykoľvek premiestniť a oživiť tak nefunkčné a vybetónované brownfieldy či iné dočasne nevyužívané urbánne plochy.

Zaujímavé sú tiež pokusy využiť strechy nákupných centier. Napr. na streche obchodného domu Thorton´s Budgens v Liverpoole pestujú v rámci projektu Food from the sky ovocie a zeleninu, ktorú predávajú priamo v supermarkete o pár poschodí nižšie. Strechy nákupných kolosov by bolo tiež možné poskytnúť včelám – mestské včelárstvo je moderný trend. A čo tak strešné ihriská či outdoorové fitnesscentrá? Plochy, ktoré nám obchodné centra vzali nám môžu „vrátiť“ v podobe obdobných strešných aktivít. Chce to samozrejme zapálených občianskych aktivistov, mestských funkcionárov i osvietených majiteľov shopping parkov, ktorí sú ochotní o takýchto návrhoch aspoň diskutovať, a to na úkor obmedzenia svojich exkluzívnych vlastníckych práv.

Súkromné vlastníctvo je starobylý a do značnej miery aj prirodzený koncept. Túžba vlastniť a chrániť svoje obydlie, pôdu či jednoducho svoj majetok nemožno považovať za niečo zvrátené. Problém však nastáva, keď toho niekto vlastní  priveľa. Ukázali sme si to na príklade developerov a obchodných centier. Veľkí komerční vlastníci, nadnárodné korporácie, ale aj štát často obmedzujú alebo prinajmenšom prehliadajú práva jednotlivcov i miestnych komunít. Majú svoje exkluzívne vlastnícke práva a nechcú sa o ne veľmi deliť. Sledujú svoje ekonomické záujmy a veľmi ich netrápi aký vplyv majú ich aktivity na krajinu či ostatných ľudí. Samozrejme, že sú tu zákony a predpisy, ktoré komerčných vlastníkov limitujú, takže si nemôžu robiť čo sa im zachce. Ale ako všetci veľmi dobre vieme, naša legislatíva nie je dokonalá a nemyslí na všetko a na všetkých. Čo teda s tým? Riešenie som načrtol na príklade obchodných centier, ktoré nemusia slúžiť len komerčným účelom, ale môžu prinášať aj sociálne či environmentálne zisky. Súkromné vlastníctvo má významnú celospoločenskú a verejnú funkciu a je omylom považovať ho len za súkromnú vec. To by si mali uvedomiť nielen vlastníci, ale aj štát a občiansky sektor.

 

Na záver by som rád upozornil na jeden podnetný terminus technikus: hybridné vlastnícke režimy. Tieto režimy kombinujú prvky súkromného, verejného ako aj komunitného vlastníctva.  Častokrát je legálnym vlastníkom štát, ale dané územie, priestor či objekt užíva a spravuje miestna komunita. Taktiež existujú aj prípady, kedy súkromný vlastník poskytne svoj pozemok občianskemu združeniu. Že by teda bola opäť východiskom „zlatá stredná cesta“, alebo sú to len anomálie, ktoré sa nikdy nezmenia v štandard? Len budúcnosť pozná odpoveď na túto otázku.

Budislav

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Print this pageEmail this to someone

One thought on “So súkromným vlastníctvom na večné časy. Naozaj to nejde inak? (Časť 2.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *