Komentár: Ohňostroj márností na summite G 20 v Hamburgu

Posledný víkend sa na summite krajín G20 v Hamburgu znova v plnej kráse prezentovala avantgarda progresívnej ľavice. V mene lepšieho sveta horeli autá, ničil sa verejný majetok, rozbíjali výklady, sprejovali steny a napádali okoloidúci. Prečo nie? Veď podľa logiky hnutia možno v Nemecku rozpoznať privilegovanú spoločnosť tvorenú privilegovanými občanmi. Ide teda bezpochyby o legitímne ciele takéhoto násilného konania.

V mene boja za životné prostredie sa mesto zmenilo na smetisko a horeli pneumatiky. Neviem, aké vysvetlenie ponúknu verejní obhajcovia činov, ktoré sme videli. Možno ich len s bohorovným porozumením prehliadnu. Škoda, že na summit nepriletel Leo Di Caprio súkromným lietadlom, aby porozprával o hrozbách pre klímu. V atmosfére hystérie a sebaklamu už dávno nikto nehľadá názorovú konzistentnosť, ani logiku vo vyjadreniach a činoch.

Všetok rozpor sa dá evidentne vysvetliť vhodnou dialektikou. A tu sa vraciame k verejným obhajcom či dokonca podporovateľom výčinov v Hamburgu. Som naivný, pretože som nečakal, že sa niekto prihlási ku konaniu „idealistov“ a bude ho nielen obhajovať, ale dokonca vyzdvihovať. Som naozaj naivný, veď sa nájde dosť verejných obhajcov a zľahčovateľov teroristických činov, ktoré sa už stihli stať  na klávesniciach svetaznalých mysliteľov dôkazom životaschopnosti európskej kultúry i všeličím iným. A skutočne, tí istí ľudia, tie isté (mainstreamové) médiá podsúvajú teraz svoju verziu reality, kde sa vandalizmus prezentuje ako vyjadrenie názoru či drobné nedorozumenie pri všeobecne dobre mienenej akcii. Nezachytil som vlastne žiadne vyjadrenia médií k útokom na žurnalistov z pravicových médií a blogov. Zmlátiť ich evidentne tiež patrí k bontónu a možno dokonca ochrane slobody prejavu. Narozdiel od mladých idealistov a aktivistov v čiernych kuklách ide jednoznačne o zavrhnutiahodných extrémistov, ktorí si zaslúžia pykať takisto, ako tí, ktorí sa verejne vyjadria proti nekontrolovanej imigrácii.

Svet sa za posledných sto rokov zaiste zmenil. Revolucionári a ľavicoví agitátori konca 19. a prvých desaťročí 20. storočia by určite rozpoznali metódy svojich nasledovníkov, ale medzi heslami by len márne hľadali boj za práva robotníckej triedy. Tá je tiež privilegovaná a nevďačná. Moderní ľavičiari sa už prácou nešpinia. Mnohí sa nechávajú bez hanby kŕmiť štátom zo sociálnej podpory, tí šikovnejší pracujú v nezávislých kultúrnych strediskách, ktoré obvykle tiež financuje ten prekliaty kapitalistický štát a jeho privilegovaní občania. Nevadí, konečne sa zdroje využívajú tým správnym spôsobom!

Musím povedať, že moje pocity zo summitu G20 boli totálne schizofrenické. A asi som nebol sám. Pri pohľade na videné dianie som takmer začal sympatizovať s jeho účastníkmi, ako keby ich myšlienkovo vyprázdnená politika a opulentná politická šou nepatrili medzi kulisy tohto hlúpeho divadla. Žiaľ, mnohí ľudia sa dokážu pohybovať len medzi extrémami, a tak sa im môže zdať, že jedinou možnou protiváhou ľavicovému besneniu sú hodnoty, ktoré prezentovali účastníci politickej časti tohto dejstva tragikomédie rozpadu európskej kultúry. Našťastie nie sú a toto sa musí hovoriť nahlas!

Na záver som si nechal jedno svoje zbožné želanie. Mnohí z aktivistov hovoria o Západnej spoločnosti nielen ako o privilegovanej, ale aj ako o patriarchálnej. Podľa mňa je teda škoda, že patriarchálna spoločnosť nezdvihla tvrdú, ale spravodlivú otcovskú ruku a nezasiahla ráznejšie. Núkalo by sa pochytať čo najviac mladých aktivistov a nechať ich odpracovať plody vlastného podareného víkendu. Možno aj po dĺžku niekoľkých mesiacov. Idealisti sa tak mohli popri právach, o ktorých tak radi hovoria, keď sa im to hodí, dozvedieť niečo aj o povinnostiach a zodpovednosti za vlastné činy. Prekliata kapitalistická spoločnosť sa tak mohla postarať o ich životy a spraviť aspoň z niektorých z nich lepších a plnohodnotnejších ľudí so zmyslom pre správnu mieru vecí. Škoda, že sa táto možnosť nevyužila.

napísal Ctibor

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *